Vinárstvo
Srdečne vás pozývame na prečítanie tretej časti nášho špeciálneho cyklu, v ktorom rodinnú históriu predstavujeme nie ani tak „od kuchyne“, ako skôr v súvislosti s kulinárnou tradíciou – so starými i o niečo novšími kulinárskymi receptami. V tomto príbehu zohráva dôležitú úlohu dobrá chuť – doslova, pretože spomínané osoby spájali nielen rodinné putá, ideály, pocit poslania či pracovnú etiku, ale aj domáci stôl a jedlá pri ňom – každodenné i výnimočné. A keďže myšlienkami už krúžime okolo blížiacich sa Vianoc, v tejto časti nás bude sprevádzať skutočne sviatočná chuť.
Vďaka láskavosti pána Piotra Rydzewského opäť nahliadnime do jeho mimoriadne zaujímavého rodinného archívu. A teda tradične – najprv pár viet rozprávania a unikátne fotografie, a následne kulinárie…
Povzbudzujeme vás, milí čitatelia – skúste využiť uvedené receptúry vo svojich domovoch, prispôsobujúc recepty nielen dnešným možnostiam, ale aj vlastným preferenciám. Vytváranie jedál s úžasnou chuťou je najlepšia cesta k vytvoreniu výnimočnej nálady, tak potrebnej najmä v čase sviatočno-novoročnom.
V predchádzajúcej časti sme pripomenuli okrem iného aj postavu Antoniego Kuźnického – úradníka železníc kaliského obvodu a pradedka pána Piotra. Pán Antoni zohral významnú a krásnu úlohu v dejinách železníc – v období mimoriadne dôležitom pre Poľsko. Tu je výnimočný dokument, vystavený 11. novembra 1918. Tento dátum všetci poznáme ako jeden z najdôležitejších dní v našej histórii – deň obnovenia nezávislosti.
© Piotr Rydzewski
Tento list, označený pečiatkou Zväzu železničiarov lodžského uzla a tiež presným časom (10 večer) a podpísaný osobami z vedenia železníc, zaväzuje pána Antonia, referenta oddelenia prevádzky, úradujúceho na ul. Składowa 21, aby „v okamihu prevzatia tohto príkazu ihneď pristúpil k prevzatiu od Nemcov stanice Łódź Kaliska a obsadil poľským železničným personálom všetky stanice a stanovištia až po Szczypiorno” [Szczypiorno je dnes sídlisko, ktoré je súčasťou Kalisza].
Keď dnes cestujeme vlakmi, najmä v lodžskom regióne, stojí za to pamätať na ľudí, ako bol Antoni Kuźnicki, vďaka ktorým prichádzala nezávislosť do mnohých miest po koľajniciach – doslova, spolu so zapískaním lokomotívy a poľskými železničiarmi.
A teraz už recepty – tentoraz dve receptúry na poriadne mäsá, ktoré môžu byť skvelou ponukou na sviatočné obedy. V hlavnej úlohe – sviečková!
V receptoch vo všeobecnosti zachovávame pôvodný pravopis, zavádzame iba nevyhnutné jazykové a redakčné zmeny.
PEČIENKA ZO SVIEČKOVEJ
Hovädziu sviečkovú odžiluj, naspikuj slaninou, osol a vlož do hrnca, podložiac plátkami slaniny a cibuľou nakrájanou na krúžky – prikry a nech sa dusí. Keď už [bude] dobre mäkká, prilej ocot a znova postav na oheň – vezmi teľaciu pečeň, upečenú alebo uvarenú, studenú, nastrúhaj na strúhadle, vlož do mažiaru, pridaj 3 vajcia, strúhanku, drvené koreniny [zmes korenín], soľ, cibuľku opraženú na masle. To všetko premiešaj, urob z toho veniec [kruh po obvode okraja] na mise, ozdob vykrájanou a opraženou žemľou, vezmi sviečkovú, nakráj, poukladaj na tej istej mise, prekladaj ju tou istou plnkou, ktorou je ozdobený okraj misy, len ju zrieď šťavou zo sviečkovej. Takto uložené, vezmi štvrťku [1/4 litra] dobrej kyslej smotany, 3 žĺtka, pridaj strúhaný chren, premiešaj a vlej do stredu tejto sviečkovej aj navrch, polej „tukom” z tejto sviečkovej, vlož do rúry. Keď sa zapečie do zlatista, podávaj.
© Piotr Rydzewski / foto: BROWIN
SVIEČKOVÁ PRE „HEDONISTOV”
(teda v tomto prípade pre všetkých, ktorí majú z ochutnávania lahodných jedál mimoriadne veľké potešenie!)
Sviečkovú nakrájať na plátky hrubé asi 3 cm. Každý kus naklepať na tenký plát, osoliť, okoreniť čiernym korením, potrieť horčicou, na každý kus mäsa rozklepnúť žĺtok a rozotrieť po celom povrchu. Posypať najemno posekanou cibuľkou a strúhaným chrenom – preložiť na polovicu a smažiť na rozpálenom tuku z oboch strán. Podávame s hranolkami alebo zemiakmi.
...lebo domáce je lepšie!
